Ján Púček – Sklená huta

horskalucerna

13,90 Eur, 62 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-69024-21-2

Rukopis diela vznikol s finančnou podporou Literárneho fondu.

Vydanie knihy podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Ty tu už nebudeš. / Ja už tu nebudem./ Ale zelenkavé črepy / budú ďalej vyčkávať, / kým sa v peci premenia / na nové nádoby / alebo čosi viac. // A práve o to sa porežem.

Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy, stačí rozhrnúť zem a čítať. Kdekoľvek sa pozrieme, nájdeme jazvy po dotyku s dejinami. Tri básnické skladby Jána Púčeka obsiahnuté vo zväzku Sklená huta vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, na ktorých zanechali stopy nielen veľké dejiny, ale aj konkrétne práca sklárskych či drevorubačských komunít. Prelínajú sa v nich dokumentárne fakty, tradované mýty, fragmenty ľudských príbehov i vlastná skúsenosť autora. Sklená huta, Stará hradská i Údolie sú skutočné miesta, ktoré môžeme nájsť na každej mape, zároveň sú to však aj univerzálne metafory životného priestoru, do ktorého človek vtlačil svoju stopu a tá bujnie, alebo sa v priebehu storočí úplne stráca.

JÁN PÚČEK (1987, Liptovský Mikuláš) vyštudoval filmovú dramaturgiu a scénáristiku na VŠMU v Bratislave. Knižne debutoval v roku 2012 zbierkou poviedok Kameň v kameni. Ďalej vydal: Okná do polí (2013), Uchom ihly (2015), Med pamäti (2018). V roku 2022 vyšiel súbor poviedok Potulky pod skutočnej i vymyslenej krajine. Jeho najnovšou prozaickou knihou je zbierka krátkych poviedok Plánky (2025). Kniha Sklená huta je jeho básnickým debutom. V roku 2026 bol nominovaný na Cenu Tatrabanky v kategórii Literatúra za básnický cyklus Sojčie pierko, ktoré vydal vlastným nákladom. Prekladá z poľštiny. Pracuje ako redaktor vo Vydavateľstva Absynt.

Oľga Urminská – Čas manga

horskalucerna

13, 90 Eur, 69 strán, 13 x 21, 5 cm, ISBN 978-80-69024-18-2

Vydanie knihy podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia

Tú zimu sme prečkali v Kalalau / v provizórnom domčeku z bambusu a plastu / len meter-dva nad zemou / v háji majestátnych stromov / sladké zrelé mangá nám padali k nohám

V poradí druhá básnická kniha Oľgy Urminskej, ktorá po emigrácii žila v amerických alternatívnych, hippie komunitách je výberom jej básní z archívu zo 70. a 80. rokov v preklade mladého prekladateľa Samuela Vahovského. Poézia z tohto obdobia, časť ktorej bola publikovaná v amerických časopisoch a zborníkoch, reflektuje jej rebelský, nonkonformný a nezávislý život v týchto komunitách. Ale predovšetkým skúsenosť materstva, afirmáciu ženského tela, akými to aktuálne robila americká druhá vlna feminizmu či beat poézia – návratom k vytesneným formám rytmu, zariekavania či opakovania. Druhá časť knihy pod názvom „Jeden deň v živote obyčajnej umelkyne“ predstavuje civilnejšie ladené básne, ktoré ukazujú na jej neskoršie snahy popísať jedinečnosť umeleckého procesu, zachytávajú ju ako poetku aj maliarku.

Vladimír Barborík – Od Roznera k Medešimu. Skica prozaického desaťročia.

horskalucerna

13,90 Eur, 268 strán, 13 x 21,5 cm, ISBN 978-80-69024-12-0

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Vo vzťahu k súčasnosti ide o zatiaľ posledné uzavreté decénium, ktoré sa na svojom začiatku pripája k minulosti (u niektorých autorov… presahuje do prvej polovice uplynulého storočia). Na svojom konci si ešte podržiava kontakt s prozaickou prítomnosťou.

Kniha renomovaného slovenského literárneho vedca a kritika je súborom interpretácií ôsmich slovenských próz vydaných v uplynulom desaťročí. Sedem kapitol – Spor s dejinami, Neisté Ja, Nesamozrejmá krajina, Poviedka, Identita, Rodina, Rod, Bilancia a Cudzinec predstavujú tvorbu Jána Roznera, Ivany Dobrakovovej, Richarda Pupalu, Vandy Rozenbergovej, Veroniky Šikulovej, Pavla Vilikovského a Ivana Medešiho. Interpretácia je vedená predpokladom, že do výstavby i recepcie diel sa do istej miery premieta dobový horizont literárnosti, predstavy o podobe prózy, relevantné v čase vzniku a vydania kníh. Východiskom je hypotéza o hraničnej povahe desaťročia, predpoklad, že vo vzťahu k reflexii literárnej tvorby je krátke i dlhé zároveň.

VLADIMÍR BARBORÍK je literárny vedec, historik a kritik, zameriava sa slovenskú prózu 20. a 21. storočia a na literárny život medzivojnového a povojnového obdobia. Je autorom kníh Pavel Hrúz (2000), Prozaik Gejza Vámoš (2006) a Hľadanie rozprávača. Prózy Vincenta Šikulu (2014). Píše recenzie a je redaktorom internetového časopisu Platforma pre literatúru a výskum, pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV v.v.i. v Bratislave.

Łukasz Jarosz – Čítam, čím som bol

horskalucerna

13,90 Eur, 85 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-69024-17-5

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Februárové slnko vypĺňa okno spálne mojich rodičov / čítam, čím som bol

Už od svojho debutu bol Łukasz Jarosz, ktorý nemal ašpirácie stať sa literátom, so svojím jednoduchým a pritom mytologickým jazykom vnímaný ako solitér v kontexte mladej poľskej poézie so svojim autobiografickým príbehom, ktorý je rozpovedaný skutočne a pravdivo, cez prizmu iniciačných skúseností – zamilovanie, sex, narodenie dcéry, rozvod, smrť blízkych. Prvý slovenský výber jeho poézie predstavuje básnika súčasného života v malopoľskej dedine, v tradičnej katolíckej rodine, básnika, ktorý na rozdiel od svojich rovesníkov neopúšťa tento svet, aj keď ho prežíva s plným vedomím smrteľnosti, pozorujúc otca, ktorého život mal žiť. Tento život, ktorý číta, môže byť pre nás aj vzhľadom na kultúrnu aj teritoriálnu blízkosť nielen príťažlivý, ale aj rozpoznateľný a veľmi skutočný. Preklad Ivana Komanická.

Ivana Komanická – Dobiehajúca kultúra

horskalucerna

11,90 Eur, 176 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-14-4

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kapitalizmus už kooptoval aj DIY kultúru a môže na nej začať budovať svoj svet, keď sa rúca nákladný svet festivalov, kultúrnej a inej edukácie, spojenej so všetkým tým, s čím sme si kultúrnu elitu vždy spájali – ako voľný styk, neviazané pracovné vzťahy a ekonomické podmienky, na ktorých nezáleží.

Dobiehajúca kultúra je súborom publikovaných aj nepublikovaných textov kultúrnej kritiky z prvých dvoch dekád 21. storočia, od vstupu Slovenska do Európskej únie až po kovidovú krízu, zachytávajúcich konjunktúru a pád kapitalizmu pohostinnosti. S názvom inšpirovaným Habermasom a jeho dobiehajúcou revolúciu, kniha mapuje návrat k historickým naratívom a znovunastolenie kultúrneho buržoázneho poriadku s cieľom prekonať traumy 20. storočia.

IVANA KOMANICKÁ je autorka a teoretička umenia. Je absolventkou modernej európskej filozofie na Middlesex University v Londýne a UPJŠ v Prešove, kde sa v rámci doktorátu venovala Derridovi. V nultých a desiatych rokoch pôsobila na Fakulte umení v Košiciach, kde sa venovala postkomunistickej situácii, politickému obratu v umení a ideológii kreativity. Na Filozofickom ústave SAV v Bratislave pripravila svoje prednášky, ktoré robila verejne po prepustení z univerzity inšpirovaná Derridovou myšlienkou, že univerzita vzniká vždy nanovo každým novým semestrom, ktoré vyšli pod názvom Konať univerzitu (2023).

ojedinelá plastická mapa vývoja slovenskej kultúry tretieho tisícročia – Jakub Molnár pre Kapitál

Zuzana Labudová – Medzi pohodlím a reprezentáciou. Meštianske bývanie v Košiciach v 19. storočí

horskalucerna

13,90 Eur, 156 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-15-1

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

TITUL JE VYPREDANÝ

Najmä vďaka týmto dvom vplyvným dielam módneho copf štýlu vznikla na miestnej úrovni Košíc v 80. a 90. rokoch 18. storočia špecifická štýlová vrstva architektonických diel – predovšetkým meštianskych domov a palácov, ktorú často označujeme ako košický luiséz.

Kniha prináša prvýkrát pohľad na meštianske bývanie v 19. storočí v Košiciach v ucelenej a syntetizujúcej podobe. Od architekta mesta Josepha Bellagha a jeho kresliarskej školy, cez nástup kapitalizmu, stavebného priemyslu a urbanistického rozvoja, až po zánik meštianskeho bývania, ktorého najdôležitejším svedkom sa stal spisovateľ Sándor Márai. Súčasťou knihy sú vybrané domy, autorka v nich skúma ich architektonické charakteristiky od plánov, cez pôdorysy a fasády. Ukazuje, ako sa menili v čase, ale vstupuje tiež do vnútra domov, aby ukázala, ako plynul meštiansky život „medzi pohodlím a reprezentáciou.“

Viktor Suchý – bez veľkých písmen

horskalucerna

11,90 Eur, 71 s., 13×21,5 cm, ISBN 978-80-69024-11-3

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

zvyčajne báseň / plná skrytých otázok / nechce výkričník

Debutová zbierka Viktora Suchého Básne o počasí obsahuje trojveršia žánrovo blízke haiku, aforizmu a hádanke. Nová zbierka bez veľkých písmen, ktorú autor dopísal v Pekingu, obsahuje haiku v štyroch cykloch ročných období. Jeho miera sústredenia a zaujatia prchavými javmi, ktoré súčasne odrážajú jeho rozpoloženie získava nové kontexty a odtiene, nové formy blízkosti, prepojenia a dôvery. Názov inšpirovaný citátom gréckeho básnika a knihovníka Kallimacha – veľká kniha, veľké zlo – obhajuje poetiku básnických miniatúr.  

VIKTOR SUCHÝ (1976, Bratislava) študoval literatúru v Prešove, založil Kabinet pomalosti v Novej Cvernovke, zbierku trojverší Básne o počasí dopísal v Bristole a publikoval v Levoči. Momentálne učí slovenčinu na univerzite v Pekingu, kde dokončil túto zbierku haiku. Jeho potulky, snímky a zápisky pokračujú.

originálna, japonsko-slovensko-čínska zmes kultúr – Eva Urbanová Šimková, Fraktál

Noemi Rácz – Sofi a Oli. Zsófi és Oli

horskalucerna

Jedného dňa dedko prinesie domov veľkú škatuľu. Zo škatule vyskočí psík Oli. Je to začiatok veľkého priateľstva.

Pokračovanie knihy o malej Sofii, v ktorej ilustrátorka Noemi Rácz kreslí a píše príbehy, ktoré zažila so svojou dcérou Sofiou a jej zvieratami. V tejto knižke sa malý Oli stáva spoločníkom Sofie a ona jeho spoločníčkou. Vychádza dvojjazyčne slovensko-maďarsky.

11,90 Eur, 48 s., 20×20 cm, ISBN 978-80-69024-09-0

Ocenená v súťaži Kniha roka Košického samosprávneho kraja 2024

TITUL JE VYPREDANÝ

NOEMI RÁCZ (1972, Košice) je  ilustrátorka, vyštudovala knižnú tvorbu a voľnú grafiku na VŠVU v Bratislave so študijnými pobytmi na akadémii v Poznani a na Thames Valley University v Londýne. Ilustrovala vyše dve desiatky detských kníh klasikov, aj súčasné detské knihy. Je autorkou knihy Život so Sofiou – Élet Zsófivál (2022). Na ŠUP v Košiciach vedie ateliér zameraný na digitálnu maľbu a ilustráciu.

keďže meno Sofia znamená múdrosť, nemožno si nevšimnúť tematizovanie citlivého a múdreho vzťahu – Zuzana Stanislavová, Fraktál

Joe Palaščák – KamInam

horskalucerna

11,90 Eur, 47 s., 13×21,5 cm, ISBN 978-80-69024-07-6

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

kde sa zážitok zrýchľuje
dychom toho, kto sa ponáhľa,
aby sa vrátil pred západom slnka.

Už od prvých zbierok Joe Palaščák prekvapoval svojou zrelosťou. Vo svojej piatej básnickej knihe sa mužskosť v dejinách, jej podoby a zlyhania stávajú nosnou témou. Cez príbehy, literárne postavy, historické aj náboženské komunity autor uvažuje o mužskom tele, o jeho prítomnosti a potláčaní zraniteľnosti, o výbojnosti a cestách kamkoľvek. Nimi sa prelína osobný príbeh muža, ktorý premýšľa na pozadí krajiny 21. storočia o tom, KamInam by šiel. KamInam ako slovenské slovo je ozvenou pútnického španielskeho „camino“ – cesta. Kniha tiež predstavuje autorskú osobnú cestu od senzitívneho lyrizmu k naratívnym básňam. V prieniku osobného, mytologického a historického vníma autor svoje tu a teraz ako nevyhnutné.

JOE PALAŠČÁK (1984, Košice) študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika, na Univerzite P.J.Šafárika získal doktorát z literárnej vedy. Trinásť rokov bol literárnym redaktorom RTVS, teraz je Gallup kouč. Debutoval v roku 2008 zbierkou TELOI, nasledovala bibliofília Otec, syn a cudzinka (2010), ďalej Notácia (2014), Rusnacke elegyje (2023). Píše aj prózu, kritiku a eseje.

mužský subjekt ponúka celkom prekvapivú sebadefiníciu – Radoslav Passia, PLAV

Maroš Bafia – Prichádzajúci chlapec

horskalucerna

11, 90 Eur, 56 s., 13,5×21 cm, ISBN 978-80-69024-08-3

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Prichádzajúci chlapec skončil skôr, než začal.

V roku 2020 sa Maroš Bafia s cyklom svojich básní Prichádzajúci chlapec stal finalistom súťaže Básne SK/CZ, ktorým zaujal vo svojej presvedčivej polohe nonkonformného individualistu. Nasledoval cyklus Čo zostalo z prichádzajúceho chlapca. Prichádzajúci chlapec je otočený chrbtom. Váha, akoby sa snažil niečo zakryť. Chce sa svetu ukázať, ale zároveň chce ostať v anonymite. Autor cez kontrast, iróniu, vtip a aforistickú výpoveď odzrkadľuje svoju zraniteľnosť a krehkosť, ktoré sa prejavili počas predchádzajúcich rokov. Tie boli preňho formatívne a do značnej miery potvrdili jeho polohu akéhosi blúdiaceho individualistu. Mohli by sme tu hovoriť o citovej výchove 21. storočia.

MAROŠ BAFIA (1987, Kežmarok) vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a niekoľko mesiacov strávil na štúdiách v Krakove. Je finalistom literárnych súťaží Poviedka a Básne SK/CZ. Pracuje ako lektor v SNG v Kaštieli Strážky, kde sa denne stretáva s tvorbou maliara Ladislava Mednyánszkeho. Svoj čas trávi vymýšľaním nových príbehov, ktoré mu pomáhajú zahnať fádnosť a rutinu.

Kniha vytvára priestor, do ktorého môžeme vložiť našu imagináciu i deviáciu – Eva Urbanová Šimková, Knižná revue