Peter Takáč – Už len nejaké MY nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch

horskalucerna

9,90 Eur, 100 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-04-5

„V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.“

Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.

PETER TAKÁČ (1984 Košice) je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe u Michaela Hausera. Venuje sa sociálnym a enviromentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je autorom knihy Žižek a tí druhí. Ideológia v post-ideologickej dobe (2023) a spolueditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.

Gabriela Kisová – Listy z pevniny

horskalucerna

9,90 Eur, 17×12 cm, ISBN 978-80-69024-03-8

„Tvoje tmavé rána a studené noci ma vyčerpali. Si ako začiatok konca a to sa mi nepáči, pretože začiatky by mali byť plné slnka“.

Grafická kniha je korešpondenciou s rokom, v ktorom sa mladá žena vysporiadava so smrťou svojej mamy. Ako autorka a ilustrátorka v nej debutuje kurátorka a teoretička vizuálneho umenia Gabriela Kisová, ktorá si roky kreslila a písala pre seba. Príbeh je nakreslený expresívnou čiernou tužkou a vyrozprávaný lyrickou skratkou, v ktorej sa jej darí zachytiť komplexnú ľudskú emóciu. Listy sú adresované jednotlivým mesiacom a v nich aj antickým božstvám, ktoré stále dokážu rámcovať náš pohyb v kultúre, aj v kultúre trúchlenia. Listy z pevniny sú snahou zachytiť miesto, o ktoré sa dá v takýchto chvíľach oprieť.

GABRIELA KISOVÁ (1978 Košice) vyštudovala výtvarnú výchovu na univerzite v Prešove, vedu o výtvarnom umení, sociológiu a nemeckú literatúru na univerzite v Konstanz a doktorát z teórie umenia získala na VŠVU v Bratislave. Ako diplomovú prácu vytvorila dve autorské knihy, občasne ilustrovala, nikdy neprestala kresliť. Desať rokov pôsobila ako galeristka, učila dejiny umenia, dva roky pracovala vo vydavateľstve Kalligram. Ako editorka spolupracovala na viacerých publikáciách o súčasnom umení, jej články vyšli v časopisoch Profil, Flash Art, Art SK/CZ, KinoIkon a na portáloch Denník N a Artalk.cz.

Katarína Rybnická – Psia kniha

horskalucerna

5,90 Eur, 13,5 x 13,5 cm, ISBN 978-80-69024-00-7

Zázemie grafičky a ilustrátorky Kataríny Rybnickej je v grafickom dizajne, v jej ilustráciách sa tak nevyhnutne objavuje úzky vzťah medzi slovom a obrazom. V knižke Psí život vytvorila nie jedného, ale hneď niekoľkých psov. Všetko je tu prispôsobené najmladšiemu čitateľovi. Psia kniha jednoducho ukazuje, čím sa od seba líšia malý a veľký či suchý a mokrý pes. Kniha nie je len knihou, ale aj hrou a prostriedkom na vymýšľanie si nových príbehov s Vašimi deťmi. Psia kniha bola finalistkou Národnej ceny za dizajn, rovnako finalistkou výstavy Well Designed Book v Katowiciach.

KATARÍNA RYBNICKÁ (1993 Sobrance) je grafická dizajnérka a ilustrátorka. Študovala grafický dizajn v Košiciach, v Krakove a Katoviciach. V roku 2016 bola finalistkou ilustračnej súťaže pre detskú literatúru Nordicus. Ilustrovala knihu rozprávok v šarištine, ktoré zozbieral etnológ Ján Lazorik Dze bulo tam bulo a knihy V.Staviarskeho Záchytka, Kivader, Kšeft. Kniha Záchytka získala v roku 2017 ocenenie Najkrajšia kniha roka. Je lektorkou grafických kurzov v Šopa gallery v Košiciach. Vo svojom dizajnérskom štúdiu KATKAT sa venuje editorial dizajnu a dizajnu publikácií a ilustrácií.

Maroš Rovňák – Ostrovy nikoho

horskalucerna

9,90 Eur, 144 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-69024-01-4

„Cintorín, ktorý tu bol vybudovaný na Ostrove Sv. Michala v roku 1807, tri roky po vydaní Napoleonovho dekrétu vykazujúceho cintoríny mimo mesta, snáď najzreteľnejšie reprezentuje izoláciu, do ktorej mŕtvych uvrhlo 19. storočie pod vplyvom osvietenských myšlienok.“

Ústrednou témou knihy Ostrovy nikoho je postoj západnej kultúry k smrti, ktorá prešla v 18. storočí zásadnou premenou. Vizuálny umelec Maroš Rovňák sa venoval umeleckému výskumu posunu v našom vnímaní smrti od obdobia osvietenstva, ktoré podnietilo v Európe vznik moderných cintorínov a túto tému aj fotograficky mapoval na vybraných európskych aj slovenských cintorínoch 19. storočia. Kniha prináša veľmi živý text, pozostávajúci z jeho úvah, rešerší a postrehov z jeho umeleckého výskumu. Hypomnemata je odkazom na antickú tradíciu písania, ktorú aktualizoval Michel Foucault v starosti o seba. Fragmentárne úvahy na pomedzí disciplín estetiky, teórie architektúry a histórie, literatúry, filozofie a vizuálneho umenia spája bytostný záujem o niečo, čo posledných dvesto rokov odoláva našej predstavivosti. Kniha je doplnená súborom autorových fotografií.

MAROŠ ROVŇÁK (1972 Sobrance) je multimediálny a interdisciplinárny umelec. Jeho raná tvorba bola venovaná hlavne téme rodovej rovnosti a LGBTQ komunite. Jeho Korzety (2001) venované homofóbnym politikom a cirkevným predstaviteľom boli zaradené do publikácie Queer!? Visual Arts in Europe 1969–2019. V posledných rokoch sa venuje téme postoja západnej kultúry k smrti, ktorú spracoval aj v multimediálnych performanciách Asile de Nuits (2013), 10 000. Evanjelium pre ruže (2014) a Línia matky (2022).

Vladimír W. Rosenfeld – Noemov stôl

horskalucerna

7,90 Eur, 56 strán, 16,5×14 cm, ISBN 978-80-69024-02-1

„Sadili ministromy, semienka alebo vetvičky do plastových kvetináčov, do obalov od tofu, do polystyrénového termoboxu, do starých hrncov a panvíc, do igelitových tašiek, do krabíc od mlieka, no skrátka do kadečoho.„

Adaptovaný biblický príbeh, v ktorom si Noem stavia obrovský stôl pre rastliny, aby ich zachránil pred potopou, vznikol po hurikánoch a je inšpirovaný ekologickým hnutím aj mobilnou záhradou umelcov. Láskavý a poučný príbeh, ktorý napísal a rovnako aj ilustroval, je podľa neho aj pre dospelých, deti zasa učí hravým spôsobom o záhradkárčení a botanike. Príbeh je z jeho archívu (1999) a slovenskému čitateľovi sa tento autor knižne predstavuje po prvýkrát.

VLADIMÍR W. ROSENFELD (pôvodným menom Weiser) (1948 Moskva) umelecká postava 60-tych rokov, známy z filmového debutu Dušana Hanáka 322, emigroval v roku 1968 s manželkou poetkou a výtvarníčkou Oľgou Urminskou a usadili sa na Havaji, na Ostrove záhrad. Žil v prostredí amerických alternatívnych komún, venoval sa okrem iného aj šľachteniu rastlín. Jeho kresby a texty boli na Slovensku prezentované po revolúcii v časopise Rak.

Ivana Komanická – Zvádzanie rozumu

horskalucerna

11,90 Eur, 69 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-974405-9-6

„Dostala som pozvánku na ples, len ak by som šla ako debutantka, s Jane Austenovou“.

Básnická kniha o zlomenom srdci a možnosti druhej šance ako ich ponúka posledný román Jane Austenovej Persuasion (1818) je emocionálnou a intelektuálnou cestou, akousi stredoeurópskou ženskou Grand Tour alebo sentimentálnou cestou s literárnou hrdinkou knihy aj jej autorkou. Osobná skúsenosť sa vynára v kontraste so súčasnou imagináciou aj celou austenomániou. Dominantnú poetickú formu 18.storočia, epigram, ktorú Austenová využila vo svojom prozaickom písaní, autorka vracia späť do súčasnej poézie na reflektovanie klasických tém – sesterskej lásky, prílišnej citovosti a schopnosti zachovať si úsudok.

IVANA KOMANICKÁ (1973 Bardejov) je autorka, venuje sa umeniu a filozofii. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru s filozofiou a modernú európsku filozofiu na univerzitách v Prešove a v Londýne. Pred tým, než sa naplno začala venovať písaniu učila na univerzite a spolupracovala s umelcami ako kurátorka. Vo svojom debute Pre teba sa postavím proti sebe (2018), pre ktorý tiež zložila soundtrack, sa vrátila k svojim prvým veršom a prepísala svoju umeleckú cestu. Nasledovala dvojjazyčne napísaná Poézia pre dvoch. Poetry for Two (2021).

Jaroslava Antalová – Tambora. Rok bez slnka

horskalucerna

11,90 Eur, 53 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-974405-8-9

„istý kazateľ predpovedá definitívne zatmenie Slnka“

Debutová poetická kniha prináša fascinujúci obraz katastrof, úkazov a kalamít v novodobých dejinách. Revoltujúce oceány, skaly a sopky, tento širší obraz a príbeh novodobých dejín prináša poetka v tradícii veľkých krajinárskych maliarov a organicky ich prepája s príbehmi samotárov mužov a žien, neznámych svätých, ktorí prežívajú na troskách týchto katastrof.

JAROSLAVA ANTALOVÁ (1971 Spišská Nová Ves) je poetka, vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a výtvarnú výchovu na Prešovskej univerzite. S túžbou vzdialiť sa ruchu sveta a žiť prostý život sa pred devätnástimi rokmi presťahovala do malej horskej obce Brdárka v Slovenskom rudohorí, kde žije s rodinou a priateľmi zo spolupracujúcej komunity Alter Nativa. Poéziu vníma ako priestor utvárania seba a svojho sveta, poetický obraz ako bytostnú súčasť prírodných i osobných dejín.

Oľga Urminská – Devy. Maidens

horskalucerna

11,90 Eur, 55 strán, 13×21,5 cm, ISBN 978-80-974405-7-2

„A na nahom tele sukňa utkaná zo zelene tieňov Kalalauských hôr.“

Raný cyklus slovenskej umelkyne emigrantky z roku 1968 Oľgy Urminskej je o mladých ženách z prostredia amerických komún, v ktorých autorka žila. Vysoko štylizované lyrické opisy pracujúce s rytmom a opakovaním majú skoro až piesňový charakter a odkrývajú škálu emócií, životných postojov a hodnôt týchto žien a sú na nich vidieť vplyvy ženskej beatnickej poézie. Bilingválnu knihu sprevádzajú autorkine ilustrácie z jej archívu. V preklade Samuela Vahovského.

OĽGA URMINSKÁ (1942 Hlohovec – 2020 Kapaa, Havaj) bola poetka a umelkyňa, ktorá svoje štúdium v ateliéri maľby na VŠVU pre emigráciu v roku 1968 nedokončila. Žila na viacerých miestach v USA v alternatívnych komunitách, neskôr pracovala ako reštaurátorka. Bola členkou Klubu spisovateliek v New Yorku a na Havaji. Jej poézia bola publikovaná časopisecky, okrem iného v časopise Bamboo Ridge, Journal of Hawaii Literature and Arts.

Ivana Komanická – Konať univerzitu

horskalucerna

9,90 Eur, 99 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-4-1

„Konať univerzitu je pokusom preložiť výraz „to perform“ v celej šírke jeho významov – prevádzkovať, byť výkonný, previesť na umenie, verejne predviesť, ale tiež niesť a žiadať zodpovednosť.“

Kniha esejí zaoberajúca sa možnosťou univerzity v ére vedomostného a kreatívneho kapitalizmu od filozofky a teoretičky umenia Ivany Komanickej vyšla z verejných prednášok, ktoré sa autorka rozhodla robiť po prepustení z univerzity. Kniha je postavená na myšlienke francúzskeho filozofa J. Derridu, že univerzita vzniká nanovo každým novým semestrom. Autorka sa v nej zaoberá univerzitou v post-inštitucionálnej situácii aj samotným žánrom prednášky, jej krízou, dejinami a rôznymi funkciami. Kniha je súčasne obhajobou klasickej univerzity v kontexte výziev, ktoré nám súčasný neoliberalizmus kladie.

IVANA KOMANICKÁ je autorka, teoretička umenia a kurátorka. Zaoberá sa kritikou ideológie kreativity. Kurátorsky okrem iného pripravila výstavu See You There (2011) pre Európsky kultúrny kongres vo Vroclavi či výstavu Tvorivosť a revolúcia (2019). Pôsobí na Filozofickom ústave SAV v Bratislave.