Vladislav Suvák – Umenie reči medzi sofistikou a sokratikou

9,90 Eur, 234 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-5-8

„Viaceré správy naznačujú, že Aténčania 5. storočia pred Kristom sa zaujímali viac o to, čo sa hovorí o aktuálnych problémoch, než o to, čo sa skutočne stalo a ako k tomu došlo.“

Kniha nášho najvýznamnejšieho odborníka na antickú filozofiu, autora niekoľkých kníh sa tentokrát týka umenia reči, ktoré sa stalo jedným z najdynamickejších umení klasickej doby, čo potvrdzuje aj neskorší alexandrijský kánon desiatich atických rečníkov. Predtým, ako sa rečníctvo etablovalo ako dôležité umenie pôsobiace vo verejnej sfére života, muselo sa obhájiť pred viacerými kritikmi. Nové umenie malo slúžiť človeku na to, aby sa naučil používať silu reči a presvedčivosti tam, kde doteraz používal zbrane a donucovanie. Kniha obsahuje Štúdie a Pramene, takže čitateľ má možnosť pozrieť sa na pôvodné predlohy, ktoré sú predmetom jednotlivých analýz a interpretácií.

VLADISLAV SUVÁK je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu myslenia a jej moderné interpretácie (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Systematické úsilie venuje prekladom sókratovských spisovateľov. Je autorom kníh Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom (2020) a Foucault. Od starosti od seba k estetike existencie a ešte ďalej (2021).

Peter Takáč – Žižek a tí druhí. Ideológia v postideologickej dobe

9,90 Eur, 114 strán, 13,5cm x20 cm, ISBN978-80-974405-6-5

Ak by sme Žižekovi mali priradiť pozíciu, ktorú zastáva vzhľadom na svoju intelektuálnu angažovanosť, najviac by mu sedela rola, ktorú v psychoanalýze zastáva analytik“.

Kniha ľavicového filozofa a popularizátora filozofie Slavoja Žižeka sa venuje otázke čomu dnes veríme, v dobe po konci veľkých ideológií, čím sa riadime, keď tvrdíme, že ničomu neveríme a ako sú zbytky našej viery sústredené v utópii o liberálnej demokracii. Žižekovo skúmanie ideológie autor vníma v nadväznosti na filozofickú tradíciu a opiera sa pri tom o pomerne komplikovaný kategoriálny aparát lacanovskej psychoanalýzy, ako sú viera, jazyk a symbolický poriadok.

PETER TAKÁČ je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe. Venuje sa sociálnym a environmentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je spolueeditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (Pole, 2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.

Noemi Rácz – Život so Sofiou. Élet Zsófivál

11 Eur, 60 strán, 20 x 20 cm, ISBN: 978-80-974405-1-0

„Pre svojich zvieracích kamarátov vyrábala darčeky ako pre ľudí. Pre ľudí vyrábala darčeky ako pre svojich zvieracích kamarátov“.

Malá Sofia má oči iba pre zvieratká. Čo všetko si s nimi vymyslí a kam povedú jej nápady? Ilustrátorka Noemi Ráczová sa knižkou o živote so svojou dcérou a jej zvieratkami predstavuje prvýkrát aj ako autorka.

NOEMI RÁCZ je ilustrátorka, vyštudovala knižnú tvorbu a voľnú grafiku na VŠVU v Bratislave so študijnými pobytmi na akadémii v Poznani a na Thames Valley University v Londýne. Ilustrovala vyše dve desiatky detských kníh klasikov, okrem iného Oscara Wilda Šťastný princ a iné rozprávky (2015), ale aj súčasné autorky, ako Janu Bodnárovú a Dievčatko z veže (1999). Jej ilustrácie boli predstavené na Nominačných výstavách BIB, Bibiana, SK.

Ka-Tekla Blažová – Marko Blažo. Život v linke

22 Eur, 140 strán, 21×27 cm, ISBN 978-80-974405-3-4

Mne sa páčila voľná maľba, otec nástojil na linke a ty si ho rešpektoval.“

Počas tvrdého lockdownu v pandemickom roku 2021 zomrel jeden z najvýznamnejších umelcov generácie po roku 1989 Marko Blažo. Jeho mama maliarka Katarína Tekeľová Blažová nastúpila cestu trúchlenia a začala písať listy synovi prechádzajúc jeho archívom. Kniha ponúka hlboké záznamy o smrti, chorobe, materstve, detstve, ale aj spoločnej práci v ateliéri v rodine výtvarníkov, až do samotného konca umelcovho života. Kniha je kolážovým výtvarným projektom, čitateľ tu nájde listy, koláže, archívne dokumenty, mnohé nerealizované autorove koncepty, ale tiež kresby a záznamy.

KA TEKLA BLAŽOVÁ vlastným menom Katarína Tekeľová Blažová, vyštudovala odbor voľná maľba a gobelín u profesora Petra Matejku na VŠVU v Bratislave. Medzi jej realizácie v textile patrí opona v Štátnom divadle v Košiciach (1990), či rozsiahla séria tapisérií Moira. Bola finalistkou maľby v medzinárodnej súťaži Celeste Prize (2012), v roku 2018 sa zúčastnila maliarskeho medzinárodného sympózia žien a výstavy v Egon Schiele Art Centre v Českom Krumlove: Visegrad Symposium V4+ Austria.