OĽGA URMINSKÁ – ČAS MANGA
V poradí druhá básnická kniha Oľgy Urminskej, ktorá po emigrácii žila v amerických alternatívnych, hippie komunitách je výberom jej básní z archívu zo 70. a 80. rokov v preklade mladého prekladateľa Samuela Vahovského. Poézia z tohto obdobia, časť ktorej bola publikovaná v amerických časopisoch a zborníkoch, reflektuje jej rebelský, nonkonformný a nezávislý život v týchto komunitách. Ale predovšetkým skúsenosť materstva, afirmáciu ženského tela, akými to aktuálne robila americká druhá vlna feminizmu či beat poézia – návratom k vytesneným formám rytmu, zariekavania či opakovania. Druhá časť knihy pod názvom „Jeden deň v živote obyčajnej umelkyne“ predstavuje civilnejšie ladené básne, ktoré ukazujú na jej neskoršie snahy popísať jedinečnosť umeleckého procesu, zachytávajú ju ako poetku aj maliarku.
vychádza v edícii Poézia v marci 2026
IVANA KOMANICKÁ – ZÁHRADA NA PAPIERI
Hybridný formát knihy, poézie, denníka (záhradného), atlasu a mikropríbehov detí v školskom veku bez školy. Ide o lyrizované fragmenty, kde sa prelínajú krátke správy z dní počas lockdownu, úvahy o malej prírode,ktorá počas lockdownu nahradila svet, šľachtenie ruží a botanické ilustrácie dcér, ktoré vznikli spontánne ako reakcia na on-line vyučovanie a vypustenie výchov z kurikula. Názov knihy je prebraný z kapitoly J.P.Redouté, jedného z najvýznamnejších botanických ilustrátorov. Jeho ilustrácie ruží z obdobia pred dvesto rokmi sa prekrývajú s rokmi pandémie cholery.
vychádza v edícii Detská kniha vychádza na jar 2026
VLADIMÍR W. ROSENFELD – NOEMOVE REBRÍKY
Kniha Noemove rebríky je ekologicky uvedomelý príbeh pre súčasnosť, v ktorom autor adaptuje klasický biblický príbeh. Noem tentokrát zachraňuje vďaka stromom, ktoré dopestoval v katastrofálnych podmienkach povodne, na stole. Pokračovanie príbehu Noema, ktorý vznikol po hurikánoch, ktoré autor zažíva na Havajských ostrovoch, je inšpirovaný ekologickým hnutím, mobilnou záhradou umelca, ale tiež umeleckým strihaním rastlín, disciplínou, v ktorej autor reprezentoval svoju domovskú krajinu. Láskavý a poučný príbeh je podľa autorových slov aj pre dospelých, deti zasa učí hravým spôsobom o záhradkárčení a botanike.
vychádza v edícii Detská kniha na jar 2026
JAROSLAV CEPKO – ODKAZY Z KYNIKOVHO SUDA
Ako most medzi Sokratom a neskoršími stoikmi vniesli kynici do filozofie témy ako život v zhode s prirodzenosťou, kritiku
nerozumného spôsobu života, sebestačnú slobodu jednotlivca, kozmopolitu. Filozofia tu nie je teória, ale praktické utváranie vlastného života. Sú priekopníkmi v žánre životopisných anekdot, moralizujúcich diatríb, paródií a satír. Kniha obsahuje preklad súboru 51 listov pripisovaných Diogenovi. Neznámy autor sa v nich štylizuje do postavy Diogena a poskytuje cenné svedectvo o myšlienkovom zázemí a životnej praxi tej línie kynického hnutia, ktorá mala najväčší vplyv na jeho popularizáciu medzi širokými vrstvami. Dokreslením portrétu sú v 2. časti pasáže zo satirických rozhovorov medzi mŕtvymi od Lúkiana zo Samosaty, ktorý Diogena oživuje ako postavu v záhrobí. Doplnkom k prameňom je v 3. časti niekoľko zlomkov menej významných kynikov. ide o prvý slovenský preklad Diogenových listov a zlomkov ostatných kynikov, Štúdia a komentáre sprístupnia historický, literárny a filozofický kontext.
vychádza v edícii Teória a Eseje na jar 2026
PETER TAKÁČ – V NEBEZPEČNÝCH ČASOCH
Prepracované texty ľavicového filozofa Petra Takáča z rokov 2016-2024 vychádzajú pod názvom V nebezpečných časoch. Polykríza a limity liberalizmu a mapujú priebeh a dopady piatich kríz: migračnej, zdravotnej, medzinárodnej, politickej a ekologickej. Esej v závere sa venuje ekonomickej kríze a situácii, kedy sa kapitalizmus stáva svetovým poriadkom.(Branko Milanović). Rozpory, ktoré sa objavujú pri snahe tieto krízy riešiť poukazujú na limity liberalizmu. Boj proti rozmáhajúcim sa konšpiračným teóriám a nárastu krajnej pravice opomína neschopnosť demokratických strán riešiť pálčivé problémy súčasnosti. Prechod na zelenú ekonomiku zameriavaním sa na ekonomický rast je príliš pomalý na dodržanie ekologických limitov obývateľnosti planéty. Texty reflektujú túto zložitú situáciu a v závere sa sústreďujú na aktuálnu kritiku dopadov a fungovania kapitalizmu u N. Kleinovej, W. Streecka, S. Žižeka, A. Callinicosa, N. Fraserovej, R. Seymoura, či W. Benjamina, ktoré poukazujú na jeho sebadeštrukčný charakter.
Vychádza v edícii Teória a Eseje na jar 2026
JAMES SUTHERLAND SMITH – COBWEB. PAVUČINA
Výber novšej poézie škótskeho básnika žijúceho na Slovensku Jamesa Sutherlanda Smitha z rokov 2010-2025. Jeden cyklus básní je z Bardejovských kúpeľov, iné básne siahajú ďaleko k Čiernemu moru, na Balkán, do Ruska, do lesov v Anglicku, dokonca, aj keď imaginárne do Wyomingu v Amerike, k básnikovi Hafizovi v stredovekej Perzii až k Proxima Centauri v našej galaxii. Autor stále zostáva verný odvážnej imaginácii anglickej barokovej metafyzickej poézie, ktorá ho inšpirovala, keď poéziu začal písať. Maličké zviera, slimák v záhrade, krehká štruktúra ako pavučina, sú dané do súvislostí so špirálovou galaxiou alebo krehkou povahou medziľudských vzťahov. „Hore, ako dole“ stojí v pozadí mnohých jeho básní. Väčšina básní je lyrická, využíva presnú veršovú štruktúru a rytmus, niekedy rým alebo polorým. Mnohé sú ľúbostnými básňami, satirou aj elégiou, venované básnikom, ktorí tu už s nami nie sú. Preklad Samuel Vahovský.
Vychádza v edícii Poézia na jar 2026
JÁN PÚČEK – SKLENÁ HUTA
Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy. Stačí sa nechať viesť znakmi v krajine a vniknúť pod viditeľný povrch, stačí rozhrnúť zem a čítať. Básnické skladby Jána Púčeka vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch. Prelínajú sa v nich dokumentárne fakty, tradované mýty, fragmenty ľudských príbehov i vlastná skúsenosť. Na pozadí týchto lokalít autor skúma vrstvy času a ich krehké súvislosti: od minulosti, cez prítomnosť až po budúcnosť. Tieto miesta majú svoje presné súradnice, mení sa však ich tvár, menia sa ľudia, ktorí ich obývajú, tvarujú a opúšťajú. Sklená huta i ostatné miesta sú skutočné miesta, ktoré môžeme nájsť na každej bežnej mape, zároveň sú to však aj univerzálne metafory životného priestoru, do ktorého človek vtlačil svoju stopu a tá bujnie, alebo sa v priebehu storočí úplne stráca.
Vychádza v edícii Poézia v marci 2026
IVANA KOMANICKÁ – LISTY STUNDEROVI
Listy Stunderovi vznikli v kontakte s obrazmi dánskeho maliara Johana Jacoba Stundera (1759 Kodaň – 1811 Banská Bystrica), ktorému autorka kurátorsky pripravila výstavu v roku 2022 v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Stunder bol u nás najdôležitejším reprezentantom nového portrétneho žánru kozmopolitných a vzdelaných mužov a žien z prelomu 18. a 19.storočia. Vo svojich listoch sa poetka situuje do portrétovanej kozmopolitky. Ako v dobových epištolách, aj tu sa objavujú úvahy, pozorovania krajiny, kultúrne cestovanie a poznávanie Európy po revolúcii 1989, čítanie, ale aj politické postoje v súvislosti s revolúciou. Autorka využíva formu literárnej korešpondencie, ktorá bola pre dobový diskurz zásadná, ale aj naratívne stratégie pred vznikom románu. Malá narácia, reflexia predchádzajúceho dňa, nová forma intimity, ale hlavne „Druhý“ ako „Druh“, ktorý je najdôležitejším revolučným výdobytkom. Listy majú autofiktívnu líniu, ide o 2.časť budúcej trilógie, prvou bolo Zvádzanie rozumu.
Vychádza v edícii Poézia na jar 2026
PATRÍCIA GABRIŠOVÁ – NÍZKY PRAH BOLESTI
Cez rôzne individuálne osudy ale aj rodinnú históriu, Patrícia Gabrišová vo svojej druhej knihe Nízky prah bolesti zostupuje k ženám novoveku, stredoveku, ale aj predkresťanskému obdobiu, k ich sociálnym rolám a v rozpore s nimi k ich túžbam. Zbierka nie je výskumom, ani jednoduchou traumatickou rodinnou pamäťou. Z marginálnych žánrov ako tapisérie, či relikviáre poetka vytvára vo svojich cykloch (Relikviáre sv. Alžbety, Výňatky z tapisérií) dobové uveriteľné postavy, ktoré k nám prehovárajú jazykom dávno zabudnutým. Nízky prah bolesti hovorí o životaschopnosti či odolnosti voči životným okolnostiam, ktoré sa budujú naprieč generáciami a sú stratégiou prežitia pri formách násilia. Je to vlastne paradoxný výklad názvu – keďže ženské témy si spájame s citlivosťou alebo s potrebou hovoriť o nich citlivo. Osobitá ženská subjektivita sa prediera svetom s pomyselným zníženým prahom bolesti a neľahkým postavením v spoločnosti a pocitmi nepatričnosti, neprijatia a dezilúzie.
Vychádza v edícii Poézia v júni 2026