Maroš Rovňák – Ostrovy nikoho

9,90 Eur, 144 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-69024-01-4

„Cintorín, ktorý tu bol vybudovaný na Ostrove Sv. Michala v roku 1807, tri roky po vydaní Napoleonovho dekrétu vykazujúceho cintoríny mimo mesta, snáď najzreteľnejšie reprezentuje izoláciu, do ktorej mŕtvych uvrhlo 19. storočie pod vplyvom osvietenských myšlienok.“

Ústrednou témou knihy Ostrovy nikoho je postoj západnej kultúry k smrti, ktorá prešla v 18. storočí zásadnou premenou. Vizuálny umelec Maroš Rovňák sa venoval umeleckému výskumu posunu v našom vnímaní smrti od obdobia osvietenstva, ktoré podnietilo v Európe vznik moderných cintorínov a túto tému aj fotograficky mapoval na vybraných európskych aj slovenských cintorínoch 19. storočia. Kniha prináša veľmi živý text, pozostávajúci z jeho úvah, rešerší a postrehov z jeho umeleckého výskumu. Hypomnemata je odkazom na antickú tradíciu písania, ktorú aktualizoval Michel Foucault v starosti o seba. Fragmentárne úvahy na pomedzí disciplín estetiky, teórie architektúry a histórie, literatúry, filozofie a vizuálneho umenia spája bytostný záujem o niečo, čo posledných dvesto rokov odoláva našej predstavivosti. Kniha je doplnená súborom autorových fotografií.

MAROŠ ROVŇÁK (1972 Sobrance) je multimediálny a interdisciplinárny umelec. Jeho raná tvorba bola venovaná hlavne téme rodovej rovnosti a LGBTQ komunite. Jeho Korzety (2001) venované homofóbnym politikom a cirkevným predstaviteľom boli zaradené do publikácie Queer!? Visual Arts in Europe 1969–2019. V posledných rokoch sa venuje téme postoja západnej kultúry k smrti, ktorú spracoval aj v multimediálnych performanciách Asile de Nuits (2013), 10 000. Evanjelium pre ruže (2014) a Línia matky (2022).

Ivana Komanická – Konať univerzitu

9,90 Eur, 99 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-4-1

Konať univerzitu je pokusom preložiť výraz „to perform“ v celej šírke jeho významov – prevádzkovať, byť výkonný, previesť na umenie, verejne predviesť, ale tiež niesť a žiadať zodpovednosť.“

Kniha esejí zaoberajúca sa možnosťou univerzity v ére vedomostného a kreatívneho kapitalizmu od filozofky a teoretičky umenia Ivany Komanickej vyšla z verejných prednášok, ktoré sa autorka rozhodla robiť po prepustení z univerzity. Kniha je postavená na myšlienke francúzskeho filozofa J. Derridu, že univerzita vzniká nanovo každým novým semestrom. Autorka sa v nej zaoberá univerzitou v post-inštitucionálnej situácii aj samotným žánrom prednášky, jej krízou, dejinami a rôznymi funkciami. Kniha je súčasne obhajobou klasickej univerzity v kontexte výziev, ktoré nám súčasný neoliberalizmus kladie.

IVANA KOMANICKÁ je autorka, teoretička umenia a kurátorka. Zaoberá sa kritikou ideológie kreativity. Kurátorsky okrem iného pripravila výstavu See You There (2011) pre Európsky kultúrny kongres vo Vroclavi či výstavu Tvorivosť a revolúcia (2019). Pôsobí na Filozofickom ústave SAV v Bratislave.

Vladislav Suvák – Umenie reči medzi sofistikou a sokratikou

9,90 Eur, 234 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-5-8

„Viaceré správy naznačujú, že Aténčania 5. storočia pred Kristom sa zaujímali viac o to, čo sa hovorí o aktuálnych problémoch, než o to, čo sa skutočne stalo a ako k tomu došlo.“

Kniha nášho najvýznamnejšieho odborníka na antickú filozofiu, autora niekoľkých kníh sa tentokrát týka umenia reči, ktoré sa stalo jedným z najdynamickejších umení klasickej doby, čo potvrdzuje aj neskorší alexandrijský kánon desiatich atických rečníkov. Predtým, ako sa rečníctvo etablovalo ako dôležité umenie pôsobiace vo verejnej sfére života, muselo sa obhájiť pred viacerými kritikmi. Nové umenie malo slúžiť človeku na to, aby sa naučil používať silu reči a presvedčivosti tam, kde doteraz používal zbrane a donucovanie. Kniha obsahuje Štúdie a Pramene, takže čitateľ má možnosť pozrieť sa na pôvodné predlohy, ktoré sú predmetom jednotlivých analýz a interpretácií.

VLADISLAV SUVÁK je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu myslenia a jej moderné interpretácie (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Systematické úsilie venuje prekladom sókratovských spisovateľov. Je autorom kníh Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom (2020) a Foucault. Od starosti od seba k estetike existencie a ešte ďalej (2021).

Peter Takáč – Žižek a tí druhí. Ideológia v postideologickej dobe

9,90 Eur, 114 strán, 13,5cm x20 cm, ISBN978-80-974405-6-5

Ak by sme Žižekovi mali priradiť pozíciu, ktorú zastáva vzhľadom na svoju intelektuálnu angažovanosť, najviac by mu sedela rola, ktorú v psychoanalýze zastáva analytik“.

Kniha ľavicového filozofa a popularizátora filozofie Slavoja Žižeka sa venuje otázke čomu dnes veríme, v dobe po konci veľkých ideológií, čím sa riadime, keď tvrdíme, že ničomu neveríme a ako sú zbytky našej viery sústredené v utópii o liberálnej demokracii. Žižekovo skúmanie ideológie autor vníma v nadväznosti na filozofickú tradíciu a opiera sa pri tom o pomerne komplikovaný kategoriálny aparát lacanovskej psychoanalýzy, ako sú viera, jazyk a symbolický poriadok.

PETER TAKÁČ je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe. Venuje sa sociálnym a environmentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je spolueeditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (Pole, 2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.