Ivana Komanická – Dobiehajúca kultúra

11,90 Eur, 176 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-14-4

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kapitalizmus už kooptoval aj DIY kultúru a môže na nej začať budovať svoj svet, keď sa rúca nákladný svet festivalov, kultúrnej a inej edukácie, spojenej so všetkým tým, s čím sme si kultúrnu elitu vždy spájali – ako voľný styk, neviazané pracovné vzťahy a ekonomické podmienky, na ktorých nezáleží.

Dobiehajúca kultúra je súborom publikovaných aj nepublikovaných textov kultúrnej kritiky z prvých dvoch dekád 21. storočia, od vstupu Slovenska do Európskej únie až po kovidovú krízu, zachytávajúcich konjunktúru a pád kapitalizmu pohostinnosti. S názvom inšpirovaným Habermasom a jeho dobiehajúcou revolúciu, kniha mapuje návrat k historickým naratívom a znovunastolenie kultúrneho buržoázneho poriadku s cieľom prekonať traumy 20. storočia.

Zuzana Labudová – Medzi pohodlím a reprezentáciou. Meštianske bývanie v Košiciach v 19. storočí

13,90 Eur, 156 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-15-1

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Najmä vďaka týmto dvom vplyvným dielam módneho copf štýlu vznikla na miestnej úrovni Košíc v 80. a 90. rokoch 18. storočia špecifická štýlová vrstva architektonických diel – predovšetkým meštianskych domov a palácov, ktorú často označujeme ako košický luiséz.

Kniha prináša prvýkrát pohľad na meštianske bývanie v 19. storočí v Košiciach v ucelenej a syntetizujúcej podobe. Od architekta mesta Josepha Bellagha a jeho kresliarskej školy, cez nástup kapitalizmu, stavebného priemyslu a urbanistického rozvoja, až po zánik meštianskeho bývania, ktorého najdôležitejším svedkom sa stal spisovateľ Sándor Márai. Súčasťou knihy sú vybrané domy, autorka v nich skúma ich architektonické charakteristiky od plánov, cez pôdorysy a fasády. Ukazuje, ako sa menili v čase, ale vstupuje tiež do vnútra domov, aby ukázala, ako plynul meštiansky život „medzi pohodlím a reprezentáciou.“

Peter Takáč – Už len nejaké MY nás môže zachrániť. Eseje o marxizme a marxistoch

9,90 Eur, 100 strán, 13,5×20 cm, ISBN 978-80-69024-04-5

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V 90. rokoch niekto na sochu Marxa a Engelsa v Berlíne nasprejoval nápis – Wir sind unschuldig/My sme nevinní. Chcel tým zrejme povedať, že teoretici komunizmu nie sú zodpovední za zločiny režimu, ktorý sa nimi inšpiroval.

Čo všetko sa udialo v mene Marxa? Na pozadí historických udalostí, intelektuálnych dejín 20. storočia a vybraných filozofov autor ukazuje, čo z marxizmu bolo zodpovedné za krach marxizmu, ale tiež ako sa vždy nanovo a revolučne pokúša rehabilitovať nielen ako metóda, ale aj spoločenská prax pri stále sofistikovanejších formách útlaku. V závere ponúka nový pohľad na to, prečo je MY dnes, v ére fosílnej ekonomiky a klimatickej krízy, opäť potrebné.

PETER TAKÁČ (1984 Košice) je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe u Michaela Hausera. Venuje sa sociálnym a enviromentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je autorom knihy Žižek a tí druhí. Ideológia v post-ideologickej dobe (2023) a spolueditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.

Maroš Rovňák – Ostrovy nikoho

9,90 Eur, 144 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-69024-01-4

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Cintorín, ktorý tu bol vybudovaný na Ostrove Sv. Michala v roku 1807, tri roky po vydaní Napoleonovho dekrétu vykazujúceho cintoríny mimo mesta, snáď najzreteľnejšie reprezentuje izoláciu, do ktorej mŕtvych uvrhlo 19. storočie pod vplyvom osvietenských myšlienok.

Ústrednou témou knihy Ostrovy nikoho je postoj západnej kultúry k smrti, ktorá prešla v 18. storočí zásadnou premenou. Vizuálny umelec Maroš Rovňák sa venoval umeleckému výskumu posunu v našom vnímaní smrti od obdobia osvietenstva, ktoré podnietilo v Európe vznik moderných cintorínov a túto tému aj fotograficky mapoval na vybraných európskych aj slovenských cintorínoch 19. storočia. Kniha prináša veľmi živý text, pozostávajúci z jeho úvah, rešerší a postrehov z jeho umeleckého výskumu. Hypomnemata je odkazom na antickú tradíciu písania, ktorú aktualizoval Michel Foucault v starosti o seba. Fragmentárne úvahy na pomedzí disciplín estetiky, teórie architektúry a histórie, literatúry, filozofie a vizuálneho umenia spája bytostný záujem o niečo, čo posledných dvesto rokov odoláva našej predstavivosti. Kniha je doplnená súborom autorových fotografií.

MAROŠ ROVŇÁK (1972 Sobrance) je multimediálny a interdisciplinárny umelec. Jeho raná tvorba bola venovaná hlavne téme rodovej rovnosti a LGBTQ komunite. Jeho Korzety (2001) venované homofóbnym politikom a cirkevným predstaviteľom boli zaradené do publikácie Queer!? Visual Arts in Europe 1969–2019. V posledných rokoch sa venuje téme postoja západnej kultúry k smrti, ktorú spracoval aj v multimediálnych performanciách Asile de Nuits (2013), 10 000. Evanjelium pre ruže (2014) a Línia matky (2022).

Ivana Komanická – Konať univerzitu

9,90 Eur, 99 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-4-1

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Konať univerzitu je pokusom preložiť výraz „to perform“ v celej šírke jeho významov – prevádzkovať, byť výkonný, previesť na umenie, verejne predviesť, ale tiež niesť a žiadať zodpovednosť.

Kniha esejí zaoberajúca sa možnosťou univerzity v ére vedomostného a kreatívneho kapitalizmu od filozofky a teoretičky umenia Ivany Komanickej vyšla z verejných prednášok, ktoré sa autorka rozhodla robiť po prepustení z univerzity. Kniha je postavená na myšlienke francúzskeho filozofa J. Derridu, že univerzita vzniká nanovo každým novým semestrom. Autorka sa v nej zaoberá univerzitou v post-inštitucionálnej situácii aj samotným žánrom prednášky, jej krízou, dejinami a rôznymi funkciami. Kniha je súčasne obhajobou klasickej univerzity v kontexte výziev, ktoré nám súčasný neoliberalizmus kladie.

IVANA KOMANICKÁ je autorka, teoretička umenia a kurátorka. Zaoberá sa kritikou ideológie kreativity. Kurátorsky okrem iného pripravila výstavu See You There (2011) pre Európsky kultúrny kongres vo Vroclavi či výstavu Tvorivosť a revolúcia (2019). Pôsobí na Filozofickom ústave SAV v Bratislave.

Vladislav Suvák – Umenie reči medzi sofistikou a sokratikou

9,90 Eur, 234 strán, 13,5×20,5 cm, ISBN 978-80-974405-5-8

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Viaceré správy naznačujú, že Aténčania 5. storočia pred Kristom sa zaujímali viac o to, čo sa hovorí o aktuálnych problémoch, než o to, čo sa skutočne stalo a ako k tomu došlo.

Kniha nášho najvýznamnejšieho odborníka na antickú filozofiu, autora niekoľkých kníh sa tentokrát týka umenia reči, ktoré sa stalo jedným z najdynamickejších umení klasickej doby, čo potvrdzuje aj neskorší alexandrijský kánon desiatich atických rečníkov. Predtým, ako sa rečníctvo etablovalo ako dôležité umenie pôsobiace vo verejnej sfére života, muselo sa obhájiť pred viacerými kritikmi. Nové umenie malo slúžiť človeku na to, aby sa naučil používať silu reči a presvedčivosti tam, kde doteraz používal zbrane a donucovanie. Kniha obsahuje Štúdie a Pramene, takže čitateľ má možnosť pozrieť sa na pôvodné predlohy, ktoré sú predmetom jednotlivých analýz a interpretácií.

VLADISLAV SUVÁK je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu myslenia a jej moderné interpretácie (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Systematické úsilie venuje prekladom sókratovských spisovateľov. Je autorom kníh Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom (2020) a Foucault. Od starosti od seba k estetike existencie a ešte ďalej (2021).

Peter Takáč – Žižek a tí druhí. Ideológia v postideologickej dobe

9,90 Eur, 114 strán, 13,5cm x20 cm, ISBN978-80-974405-6-5

Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ak by sme Žižekovi mali priradiť pozíciu, ktorú zastáva vzhľadom na svoju intelektuálnu angažovanosť, najviac by mu sedela rola, ktorú v psychoanalýze zastáva analytik.

Kniha ľavicového filozofa a popularizátora filozofie Slavoja Žižeka sa venuje otázke čomu dnes veríme, v dobe po konci veľkých ideológií, čím sa riadime, keď tvrdíme, že ničomu neveríme a ako sú zbytky našej viery sústredené v utópii o liberálnej demokracii. Žižekovo skúmanie ideológie autor vníma v nadväznosti na filozofickú tradíciu a opiera sa pri tom o pomerne komplikovaný kategoriálny aparát lacanovskej psychoanalýzy, ako sú viera, jazyk a symbolický poriadok.

PETER TAKÁČ je filozof a publicista, doktorandské štúdium z filozofie absolvoval na Pedagogickej fakulte na Karlovej univerzite v Prahe. Venuje sa sociálnym a environmentálnym témam, problému ideológie a filozofii Slavoja Žižeka. Je spolueeditorom publikácie Slavoj Žižek a kritika ideológie (Pole, 2019). Publikuje v Pravde, Listoch, Knižnej revue a SOK-u, Sdružení pro levicovou teorii.