13,90 Eur, 268 strán, 13 x 21,5 cm, ISBN 978-80-69024-12-0
Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Vo vzťahu k súčasnosti ide o zatiaľ posledné uzavreté decénium, ktoré sa na svojom začiatku pripája k minulosti (u niektorých autorov… presahuje do prvej polovice uplynulého storočia). Na svojom konci si ešte podržiava kontakt s prozaickou prítomnosťou.
Kniha renomovaného slovenského literárneho vedca a kritika je súborom interpretácií ôsmich slovenských próz vydaných v uplynulom desaťročí. Sedem kapitol – Spor s dejinami, Neisté Ja, Nesamozrejmá krajina, Poviedka, Identita, Rodina, Rod, Bilancia a Cudzinec predstavujú tvorbu Jána Roznera, Ivany Dobrakovovej, Richarda Pupalu, Vandy Rozenbergovej, Veroniky Šikulovej, Pavla Vilikovského a Ivana Medešiho. Interpretácia je vedená predpokladom, že do výstavby i recepcie diel sa do istej miery premieta dobový horizont literárnosti, predstavy o podobe prózy, relevantné v čase vzniku a vydania kníh. Východiskom je hypotéza o hraničnej povahe desaťročia, predpoklad, že vo vzťahu k reflexii literárnej tvorby je krátke i dlhé zároveň.
VLADIMÍR BARBORÍK je literárny vedec, historik a kritik, zameriava sa slovenskú prózu 20. a 21. storočia a na literárny život medzivojnového a povojnového obdobia. Je autorom kníh Pavel Hrúz (2000), Prozaik Gejza Vámoš (2006) a Hľadanie rozprávača. Prózy Vincenta Šikulu (2014). Píše recenzie a je redaktorom internetového časopisu Platforma pre literatúru a výskum, pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV v.v.i. v Bratislave.
